piatok, 12. februára 2016

Politické požiadavky homosexuálov verzus sloboda svedomia cukrárov 0:1

Alebo ako politická korektnosť zaviedla na Slovensku cenzúru. Skutočnú cenzúru.

V roku 2014 sa v írskom Belfaste začal príbeh rodiny McArthurovcov prevádzkujúcich rodinnú pekáreň, vďaka ktorému sa táto nie príliš extrovertná rodina a ich pekáreň Ashers Baking Company stali svetoznámymi. No nie tak, ako si mnohí drobní živnostníci želajú.


Ashers Baking Co 1, BAKERS SHOPS, 19 Royal Avenue, Belfast

O zápornú reklamu sa postarali homosexuálni provokatéri.
V máji 2014 LGBT-aktivista Gareth Lee sa rozhodol osláviť Medzinárodný deň boja proti homofóbii netradičným spôsobom - cielenou provokáciou s právnymi dôsledkami. V zmieňovanom obchode s pekárenskými výrobkami si objednal tortu s nápisom "Podpora homosexuálnych manželstiev". Pán Lee si objednal za 36.50 £ produkt s nápisom a obrázkom "Sesame Street charaktery Bert a Ernie a logom nátlakovej organizácie "Queerspace". Queerspace je - podľa vlastnej definície - dobrovoľnícka organizácia koordinujúca aktivity a akcie komunity LGBT s cieľom vlastného zviditeľnenia. Ako inak - pôsobí rovnako v Belfaste. 

Pekáreň objednávku prijala, no po konzultácii s riaditeľom firmy Danielom táto od objednávky odstúpila a zákazníkovi peniaze vrátila. Ako dôvod firma uviedla, že objednávku nemôže prijať pre výhradu vo svedomí - z náboženských dôvodov. Pán Lee následne podal na cukráreň a pekáreň Ashers Baking Company žalobu s finančným krytím Komisie pre rodovú rovnosť.

V marci 2015 sa koná súdne pojednávanie.
V máji toho istého roku - 2015 - sudca vynesie rozsudok a firma je povinná zaplatiť odškodné v prepočte 690 eur plus náklady právneho konania. Denník Pravda o prípade napísal 19.05.2015, citujem:
Lee dal prípad na súd, kde tvrdil, že sa cítil byť ponížený.  Majiteľ naopak vyhlásil, že cukráreň je jeho súkromným vlastníctvom a že upečie tortu každému, ale nie s nápisom, ktorý odporuje Biblii.
Súd: Majiteľ nemôže takto prejavovať vierovyznanie
Sudkyňa Isobel Brownlieová však argumenty cukrárne odmietla s tým, že ide o podnik a nie o náboženskú skupinu. Preto majiteľ, aj keď má právo na slobodu vierovyznania, nemôže ho takýmto spôsobom preukazovať. Ak by dala za pravdu majiteľovi, znamenalo by to podľa nej, že náboženské presvedčenie by mohlo diktovať podobu zákonov.

Nadšený povyk ľavice treba vnímať v kontexte s nedávno konajúcim sa referendom o rodine, ktoré napriek miliónovej účasti hlasujúcich bolo zmarené masívnou antikampaňou aj nezmyselne vysokou požiadavkou účasti hlasujúcich v referende. Za mediálnu manipuláciu a cenzúru v predreferendovej kampani dostala šéfredaktorka denníka Pravda Nora Slišková  ocenenie Humanista roka 2015  od spolku bývalých komunistov, eštébákov a sympatizantov marxistických ideológií potláčajúcich ľudské práva - združenia svetských humanistov - o.z.Prometheus. (tu a tu)

Mienkotvorné média kultúry smrti oslavovali víťazstvo práva nad zdravým rozumom. Už vtedy sa však vynárali logické špekulácie, či na základe toho rozsudku bude musieť cukráreň zákazníkovi vyhotoviť tortu s akýmkoľvek nápisom. Napríklad či bude musieť neonacistovi upiecť tortu s hákovým krížom alebo gej-pekár homofóbovi s hanlivým nápisom na adresu homosexuálov. Ako by reagovali stúpenci ľudských práv, ak by moslim chcel tortu od židovského pekára s napisom "holokaust bol detail v dejinách" alebo moslimská pekáreň by musela upiecť tortu s karikatúrou Mohameda? Ľudská fantázia dokáže vytvoriť bezpočet hanobiacich textov len preto, aby vyskúšala mantinely práva.
Vráťme sa však k príbehu rodiny McArthurovcov. Sudca odsúdil firmu na zaplatenie odškodného homosexuálnemu provokatérovi a zaplatenie súdnych trov. V zdôvodnení uviedol, že pekáreň sa odmietnutím objednávky Garetha Lee dopustila diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a politického presvedčenia. V októbri roku 2015 Daniel McArthur oznámil svoje rozhodnutie sa odvolať a vo februári sa konalo ďaľšie súdne odvolacie pojednávanie.



Jedným zo svetoznámych LGBT aktivistov podporujúcich právne konanie voči pekárni Ashers Baking Company bol aj Peter Tatchell. Tento sympatický šesťdesiatnik pochádza z Austrálie a toho času žije v Británii. V týždni pred odvolacím súdnym pojednávaním s rodinou McArthur však zmenil názor a vyslovil ľútosť nad dôsledkami celého prípadu. Peter Tatchell považuje celú provokáciu za dobre mierenú ranu do homofóbie, no prípad zašiel právne priďaleko. Priamo vyhlasuje: Zmenil som názor!
Peter Tatchell spočiatku podporoval tvrdenia Garetha Lee a prejavoval nadšenie nad verdiktom súdu. No s odstupom času zaujal k veci opačné stanovisko motivované obranou slobody prejavu. V pondelkovom vydani Guardien Peter Tatchell uviedol, že mu rovnako ako obrana práv homosexuálov leží na srdci aj sloboda svedomia, presvedčenia a vierovyznania. Súd podľa neho neprávom odsúdil pekára... LGBT aktivista verí, že pekáreň konala na základe práva na náboženskú slobodu a nie z politického fanatizmu, ako uviedlo rozhodnutie súdu. Podľa Tatchella tak došlo k znepokojujúcemu precedensu. Severoírske zákony by podľa neho nikdy nemali nútiť ľudí podporovať politické myšlienky, s ktorými nesúhlasia. Ide podľa neho o porušenie slobody, ak sú ľudia nútení konať podľa takých politických myšlienok.



Náročky som si prešiel naše slávne "slobodné" médiá, či o prípade zmeny postoja svetoznámeho bojovníka za ľudské práva, nielen za nadpráva homosexuálov, priniesli nejakú zmienku. Nenašiel som ani správičku, ani zmienku. Niet v žiadnom ani čiarky. Ani v denníku N nieto ani toho povestného mäkkého "ň". Načo sú nám médiá, ktoré manipulujú a zavádzajú? Na čo je nám Inštitút ľudských práv prehliadajúci porušovanie ľudských práv, ktorého hlavným poslaním je vyberať od občanov peniaze z daní na nimi dotovaný pokec na internete? Jediným médiom, ktoré zachraňuje česť slovenskému spravodajstvu, sa tak stalo Rádio Lumen. O kauze a zmene postoja mienkotvorného LGBT aktivistu Petra Tatchella informovalo už 04.02.2016.


Nakoniec ako zaujímavosť uvediem príklad dôsledkov štvavých kampaní v médiách. Na Google profile firmy je 52 recenzií. Všetky sú recenziami kladnými. Až na pár fanatických homosexuálov snažiacich sa firmu zdiskreditovať pre svetonázorové postoje majiteľov.


Peter Tatchell sa na svojom blogu venuje širokému spektru dodržiavania ľudských práv a tak som predpokladal, že nájdem aj jeho vlastný text k prípadu pekárne rodiny McArhur. Veru som ho našiel:
http://www.petertatchell.net/lgbt_rights/homophobia/ive-changed-my-mind-on-gay-cake-row-here-s-why.htm


Ďaľšie zdroje:
http://www.belfasttelegraph.co.uk/news/northern-ireland/ashers-gay-cake-court-case-couple-say-they-have-done-nothing-wrong-34412588.html
http://www.dailymail.co.uk/news/article-3427354/Tatchell-backs-bakers-gay-cake-appeal-Campaigner-says-changed-mind-firm-broke-anti-discrimination-laws-wants-defend-freedom-religion.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Peter_Tatchell

pondelok, 11. januára 2016

Nezmyselná cenzúra na Vybrali.sme.sk

Jedným zo znakov totality je potláčanie slobody prejavu. Portál Sme aj Denník N sú ikonami porušovania slobody prejavu na Slovensku. Šéfredaktorka Pravdy dokonca za túto cenzúru a obmedzovanie vyjadrenia slobodného názoru dokonca dostala cenu Humanista roka - akože inak, od spoločnosti bývalých eštébakov a komunistických pohrobkov, Prometheus, o.z..
Predkladám vám PrtSc ako dôkaz takejto cenzúry na Vybrali.sme.sk:




článok zo služby vybrali.sme.sk záhadne zmizol...

Evropská unie sponzoruje islamizaci Evropy. Připravuje imigraci 56 milionů muslimů

Evropská unie sponzoruje islamizaci Evropy. Připravuje imigraci 56 milionů muslimů

Autor: Benjamin Kuras | Publikováno: 31.3.2010 | Rubrika: Islám
Ilustrace
Evropská Unie právě zahájila postupnou imigraci 56 milionů severoafrických muslimů, v onom slavném „společném řízení migračních toků a tlaků“ nastoleném Lisabonskou smlouvou. Projekt se jmenuje „Euro-Mediterranean Partnership“ (též „barcelonský proces“ a „Unie pro Středomoří“) a v byrokratických útrobách EU se s vyloučením veřejnosti připravuje už patnáct let. V hlavních evropských médiích se poprvé objevil 11. října 2008 ve zprávě britského deníku The Daily Express. Číslici 56 milionů Express vyštrachal ve zprávě statistického úřadu EU zvaného Eurostat, která ji uvedla jako odhad počtu imigrantů potřebných na vyrovnání demografického úbytku v celé Evropě mezi roky 2010 a 2050. Aby bylo z čeho živit rostoucí počty evropských důchodců. 
Takovýto odhad však vychází z předpokladu, že všichni imigranti budou pracovat a platit daně. Ten je už dnes mírně řečeno teoretický, protože v některých evropských zemích imigrace přestala být čistým ekonomickým přínosem a stala se zátěží, jak nezaměstnanost v imigrantských komunitách několikanásobně převýšila míru nezaměstnanosti domorodců. Následkem krize a růstu nezaměstnanosti se pak trochu ztlumila rétorika propagátorů projektu. Mezi ty nejhlasitější patří francouzský prezident Sarkozy, který s nástupem francouzského prezidenství v červenci 2008 prohlásil: „Ze Středozemí uděláme oblast míru a vybudujeme ji tak, jak jsme vybudovali EU.“ Krize a růst nezaměstnanosti v témže roce však Sarkozymu znemožnily projekt dát do chodu už do konce 2008, jak zamýšlel. Jednu chvíli dokonce kolovaly dohady, že se od projektu upustilo.
A pak najednou uprostřed roku 2009 zjistili Dánové, že projekt běží na plnou páru, se spoluprací dánské vlády, tajně, bez informování veřejnosti, s absolutním mlčením médií. Že na to z celé Evropy přišli zrovna (a jen) Dánové, bylo díky několika jejich aktivním občanským organizacím, jednou z nichž je SIOE (Stop Islamisation Of Europe). Ta koncem května uspořádala o Euro-středomořském projektu v budově parlamentu konferenci, která s použitím oficiálních internetových dokumentů EU předložila důkazy, že „Euro-Med“ pokročil k vytváření nové „Velké-EU“ v hranicích podobných Římskému impériu. Vedle sedmadvaceti zemí Evropských zahrnuje i šestnáct severoafrických a blízkovýchodních. Má dva společné prezidenty, jednoho „severního“ druhého „jižního“. V době květnové konference SIOE jimi byli Sarkozi a Mubarak.    
Promítané dokumenty EU na konferenci SIEO potvrzovaly, že už od letošního roku, ale naplno v roce 2012 má v „Euro-Medu“ fungovat volný pohyb zboží a osob. Jiné dokumenty počítaly s oněmi citovanými 56 miliony muslimů a tím praktickou islamizací Evropy. Pozvání na konferenci nepřijal nikdo z vládních politiků ani šéfredaktorů, kterým konference chtěla položit otázku, proč tyto informace veřejnosti zamlčují. Dánský premiér odmítl odpovědět na dva dopisy žádající vysvětlení, proč vláda občanům třináct let existenci projektu zamlčuje. Několik nevládních poslanců, kteří přišli, o projektu „Euro-Med“ také zjevně nic nevěděli a zažili na konferenci informační šok. Pozvaný americký islamolog profesor Bill Warner přednesl historické důkazy, že islám se nikdy nevzdává a nepřizpůsobuje, nýbrž vždy usiluje o nadvládu. A že tudíž „Euro-Med“ směřuje k definitivnímu konci západní civilizace v Evropě během jedné generace.
Konference SIOE představila základ projektu, jímž je „Euro-Mediterranean Declaration“ z barcelonské konference v listopadu 1995. Podepsaly ji všechny tehdejší členské státy EU plus Maroko, Alžírsko, Tunisko, Egypt, Jordánsko, Palestinská správa, Sýrie, Libanon, Turecko a Izrael. Lisabonskou smlouvou její platnost přešla automaticky i na nové členy EU. Deklarace se zavazuje zavést od roku 2010 politické partnerství, kulturní partnerství, volný obchod, ekonomickou integraci, volný pohyb a zvýšený rozpočet finanční pomoci partnerským islámským zemím. Jakou pozici bude v dnešní zostřené situaci mít Izrael, je v této chvíli nejasné, podepisoval to krátce poté, co si Arafat s Peresem potřásali rukama a ještě než se svět dověděl o nějakém Hamasu.  
Na základě Barcelonské deklarace postupně vznikly desítky specifických institucí a projektů, které (většinou z rozpočtu EU) „Euro-Med“ splétají a proplétají, prakticky ve všech oborech: energie, průmysl, obchod, turismus, vědecký výzkum, telekomunikace, informatika, regionální infrastruktura, doprava, životní prostředí. V popředí stojí koordinační činnosti kulturní, vzdělávací a mediální.
Jednou z nejdůležitějších a nejaktivnějších institucí „Euro-Medu“ je vzdělávací nadace Anna Lindh Foundation, kterou v roce 2005 společně založily Arabská liga, EU a UNESCO. Její kulturní politikou, jak ji vysvětlil tehdejší šéf Traugott Schoeffhalter, je „útočit na stereotypy, předsudky a ignoranci a měnit každodenní žurnalistiku“ tak, aby prosazovala „mezikulturní porozumění“. Rozvíjet „mezikulturní dovednosti novinářů, školáků a umělců, řídit výstavy a kulturní produkce a školit učitele, aby jejich učení bylo multikulturní.“ Ovlivňovat školní osnovy, aby se staly multikulturní přepracováním učebnic a vzdělávacích pomůcek“. K tomuto účelu EU uzavřelo smlouvu o spolupráci s islámskou vzdělávací, vědeckou a kulturní organizací ISESCO, jejímž vyhlášeným programem je šířit islámské myšlení a životní styl v celém světě. V Dánsku v roce 2006 uspořádala šestitýdenní islámský festival.
Nelze této kampani upřít úspěch: jen Itálie odhaduje, že na islám v uplynulém desetiletí konvertovalo nejméně čtvrt (podle některých pramenů až půl) milionu mladých Italů. Žádná reciproční propagace křesťanské kultury v islámských zemích ze zdrojů EU neprobíhá, je to tažení jednosměrné.
Otázku, proč se žádné zprávy o „Euro-Med“ neobjevují v hlavích médiích, se konference pokusila zodpovědět informací o průběhu semináře pracovníků médií s činiteli EU na téma „rasismus, xenofobie a média“ ve Vídni v květnu 2006. Ten po konstatování, že standardy zpravodajství a odpovědností médií zdaleka nejsou uspokojivé, ujistil, že EU nehodlá média cenzurovat či regulovat, nýbrž že všechno raději ponechá „seberegulaci prostřednictvím profesních organizací“. Slovy komisařky pro „vnější vztahy a evropskou sousedskou politiku“ Benity Ferrero Waldnerové je to proto, že „svoboda projevu je centrální mezi hodnotami a tradicemi Evropy“, ale „její zachování závisí na odpovědném chování jednotlivců“. Logické: svobodu zachová ten, kdo se jí dobrovolně vzdá.
Konference SIOE konstatovala, že taková odpovědná seberegulace už zjevně v Dánsku funguje dokonale, neboť se na ni nedostavil nikdo z hlavních médií – ani vysvětlit, proč o „Euro-Medu“ média neinformují, ani o konferenci informovat veřejnost. Ani jí se tedy nepodařilo protrhnout mediální zatmění, třebaže dva týdny po ní přišlo další potvrzení od Evropské komise ve sdělení Evropskému parlamentu z 10.6. 2009:
„Byla dohodnuta společná agenda pro usnadnění integrace do evropských společností. Byla také ustavena partnerství s neunijními zeměmi, aby se otázky migrace mohly řídit harmonicky. V roce 2006 bylo v Unii registrováno 18,3 milionu neunijních občanů. Dá se očekávat, že migrační tlaky budou sílit. Je to následkem populačního růstu a chudoby v mnoha zemích jejich původu a stárnutím populace Evropy. Mezi lety 2008 a 2060 poklesne počet lidí pracovního věku o 50 milionů.“ A ty chce EU doplnit z islámských zemí.
Ale mediální zatmění trvá. Musely je až z Ameriky natrhnout Washington Times, když si 30. prosince troufly ocitovat Wildersovo varování: „Jsme teď svědky hlubokých proměn, které navždy změní osud Evropy a odešlou celý kontinent do, slovy Ronalda Reagana, tisíciletého temna.“
A někdo z našich politiků, kteří nás tak nadšeně do Lisabonské smlouvy táhli, nám už pomalu dluží upozornění, kdy ty partnerské migrační toky dotečou k nám a jak si s nimi máme poradit.

Vyšlo v týdeníku Euro

OPRAVA:

V článku je omylem uveden odhadovaný počet čtvrt milionu italských konvertitů na islám. Toto je ve skutečnosti odhad počtu italských občanů islámského vyznání (tedy včetně občanů imigrantského původu). Celkový počet muslimů legálně sídlících v Itálii je asi 1,5 milionu. Za tutu chybu se omlouvám. Benjamin Kuras

(Prevzaté z Euportalu pre Vybrali.sme.sk - pôvodná adresa je pre službu Vybrali.sme.sk blokovaná)

pondelok, 4. januára 2016

Chmelár o Erdoganovi a Kiskovi

Pred necelým rokom Chmelár podrobil správanie nášho prezidenta Kisku a jeho vyjadrenia o Erdoganovi ako priateľovi ostrej kritike. S odstupom času treba uznať, že Chmelárove hodnotenie nášho prezidenta bolo vizionárske. Dnes už môžeme len konštatovať, že Kiska je horší prezident ako Gašparovič. 


Srdečné privítanie tureckého prezidenta Recepa Erdogana na Slovensku je najlepším príkladom dvojtvárnej až pokryteckej zahraničnej politiky Andreja Kisku. Prezident Erdogan len tri dni pred príchodom do Bratislavy presadil v parlamente zákon, ktorý umožňuje tvrdšie zásahy voči demonštrantom, vrátane ostrej streľby. Strieľanie do neozbrojených ľudí si už raz vyskúšal, pred dvoma rokmi krvavo rozohnal protivládne demonštrácie a vtedajší zásah polície si vyžiadal niekoľko mŕtvych a tisícky zranených. V Erdoganových väzniciach je viac novinárov ako v Číne a Iráne. Pred troma mesiacmi podnikla turecká polícia rozsiahlu raziu v opozičných médiách, pričom zatkla šéfov dvoch mediálnych skupín, šéfredaktora denníka Zaman, jedného z najčítanejších novín v Turecku, a ďalších niekoľko novinárov. Na kritiku Európskej únie Erdogan odpovedal, že to boli ľudia, ktorí sa usilovali o jeho zvrhnutie. Jeho posadnutosť nepriateľmi je až paranoidná, Erdogan často vyhlasuje, že médiá, políciu a súdy ovládli teroristi. Dal zablokovať Twitter, Youtube, odobral licenciu opozičnej televízii. Všetko s odôvodnením, že tieto médiá sú „zhubné“ a ohrozujú bezpečnosť v krajine. Za svojho úhlavného nepriateľa považuje umierneného klerika Fetullaha Gülena, ktorého zbožňujú milióny ľudí. Gülen vo svojich kázňach podporoval demokraciu a uprednostňoval dialóg pred násilím, svoju úctu mu vyjadril pápež, grécky pravoslávny patriarcha i hlavný rabín sefardských Židov. Erdogan na neho vydal zatykač, uväznil mnohých jeho stúpencov a Gülen bol nútený emigrovať. Napriek tomu, že svojich odporcov nazýva turecký prezident teroristami, je to on, kto vyzbrojuje islamistov v Sýrii a nepriamo stál pri zrode Islamského štátu. Má povesť skorumpovaného politika, je napojený na oligarchov a desiatky policajtov, ktorí vyšetrovali jeho blízkych, dal pozatvárať. Brutálne potláča práva Kurdov a neváha pod zámienkou bezpečnosti krajiny bombardovať aj okolité štáty.
Ak ste však včera počuli prezidenta Kisku, museli ste nadobudnúť dojem, že sa stretol s niekým iným. Povedal, že sú nielen partneri, ale aj priatelia. Ocenil pokrok, ktorý Turecko dosiahlo pri napĺňaní kritérií vstupu do EÚ, hoci ľudskoprávne organizácie sa dlhodobo zhodujú na tom, že Ankara sa vydala presne opačným smerom. A čo je už naozaj vrcholom politickej perverzity, vyzdvihol Turecko ako ostrov stability a prosperity na Blízkom východe, ako štít voči hrozbám pre našu bezpečnosť – to Turecko, ktoré pod silnejúcim vplyvom islamistov rozohráva nebezpečnú dvojtvárnu hru... Rovnako prisľúbil pomoc pri vybudovaní pamätníka tureckým vojakom, ktorí padli na našom území počas prvej svetovej vojny.
Paralel medzi prezidentom Putinom a Erdoganom by sme našli viac než dosť. Lenže kým Andrej Kiska jedného odsudzuje, druhého vychvaľuje, kým jedného považuje za nepriateľa, druhého za priateľa, kým jedného označuje za našu hrozbu, druhého za štít pre našu bezpečnosť. Tak ako je dnes už jasné, že minuloročný ostentatívny odchod Andreja Kisku z osláv 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie hneď po ohlásení príhovoru ruského veľvyslanca bol neúctivou provokáciou – rovnako je jasné, že politika, ktorú si nechá slovenský prezident diktovať od svojich poradcov nie je založená na demokratických hodnotách, ale antiruských pudoch, nie je založená na medzinárodnom práve, ale latentnom šovinizme. Prezident Kiska urobil včera zreteľnú politickú nadprácu, ktorá signalizovala, že to, čo nám vadí na Rusku, nie je to, že je autokratické, ale to, že je to Rusko.


(pôvodný link na Facebook systém služby Vybrali.sme.sk nekaceptoval)

štvrtok, 20. augusta 2015

Bezplatná doprava alebo ako ŽSR štát tunelujú.

Bližše neurčený deň roku 2015, železničná stanica Trnava, výdajňa cestovných lístkov.
  "Dobrý deň!"
  "Dobrý! Prajete si?"
  "Prosím si lístok na bezplatnú dopravu do Cífera."
  "Môžem poprosiť o preukaz?"
  "Ano, nech sa páči!"
  "Ďakujem... v poriadku..."
Klap! Klap! Klap! Klap! Pani za okienkom čosi naťukala do klávesnice a z tlačiarne vyšiel lístok. Je to síce výraznejšie pomenšie, ako keď sa cestovalo za komunistov, kedy sa na kartónové lístky iba vyrazil dátum. Ale lístok je na svete. Naučeným pohybom sympatická dáma za okienkom mlčky posunula lístok deduškovi. Ten zaďakoval, ako to už majú v krvi páni skoršie narodení, a už sa chystal odísť. Urobil tak štvrtinovú otočku, keď na chvíľu zmeravel a zahľadel sa pozorne na lístok. Bolo vidieť, že tam čosí nesedí. Dedko sa zvrtol a vrátil sa späť k okienku
   "Ja som chcel lístok do Cífera, no Vy ste mi dali lístok až do Bratislavy!"
  "To je v poriadku, môžete cestovať až do Bratislavy, je to zadarmo, teda je to jedno!"
  "Prečo mám ale lístok do Bratislavy, keď chcem ísť len do Cífera?"
  "To je v poriadku, v Cíferi môžete vystúpiť a lístok zahodiť. Máte to za jednu cenu, nie? Buďte rád, že to máte zadarmo. Iní si za to musia platiť. "
  "Ale..."
  "Ďaľší prosím!"
Dedkovi to nesedelo. Väčšinu života prežil v časoch, keď človeku stačil zdravý rozum. Veci mali svoje pravé mená (že priatelia LGBT?) a javy svoje dôvody. Ale prečo sa teraz musí cestovať do Cífera s lístkom, ktorý má cieľovú stanicu až v Bratislave? To veru nebude s kostolným poriadkom. Toto je už Kocúrkovo.

Dedko bol právom rozhorčený. Cítil, že sa stal súčasťou podvodu. Nuž veru, slovenské železnice našli fígeľ, ako tunelovať štát. Tlačia lístky na bezplatnú dopravu "mirnix-dirnix" (=ako sa im zľúbi) a prejazdené kilometre dôchodcami si nechávajú preplácať štátom.

Nie som odporcom bezplatného cestovania pre dôchodcov. Práve naopak, považujem to za geniálny spôsob, ako môže táto spoločnosť pomôcť deduškom a babičkám prežiť šťastnejší sklonok života i tým, že si sem-tam títo zájdu do mestečka medzi ľudí. Dôchodky sú biedne, pokiaľ človek v minulosti nekolaboraval s ateistickým režimom, sotva vystačia na prežitie. Odporcovia týchto zaslúžených výhod akosi neradi porovnávajú. Nuž tieto výhody majú aj iné vyspelé krajiny v EU a Fica tam veru nemajú. Krútil som hlavou nad iniciatívou študentov. ktorých do škôl vozia rodičia autom, akáže je to skrivodlivosť tá bezplatná doprava. No súčasne tí istí študenti ak cestujú vlakom cez celú republiku, namiesto nedotovaných "ícečiek a écečiek" jazdia dotovanými RegioJetmi. Nevychádzam z údivu, ako sa vysokoškolský študent nechá strhnúť politickou propagandou liberálnej lúzy a závidí dôchodcom pár desiatok centov, ktorými mu na cestu prispeje štát a súčasne ten istý študent si vezie svoju riť v žltom rýchliku, kde na trati medzi Žilinou a Trnavou mu štát (alebo EU?) prispeje na jednu cestu zhruba 10 eurami. Nerozumiem pravici, ktorá sa pred voľbami predháňa v ľúbivých sľuboch a maľuje občanom vzdušné zámky o dvojnásobných platoch a trinástych dôchodkoch. A tá istá pravica považuje akýkoľvek zákon zmierňujúci sociálnu biedu najslabších za dôvod pre hysterický povyk. Pokiaľ sa pravica nedokáže zjenotiť na základných hodnotových otázkach, neuvedomí si, že vo voľbách si občania volia tých, kto chce hájiť ich záujmy - haloooooo, prízvukujem, politici sú poverení napĺňaním očakávaní občanov krajiny - pokiaľ si politici budú myslieť, že voľby sú legitimizáciou otrokárskeho systému vizií psychopatov v štátnických funkciách, dovtedy liberálna pravica  nemá morálne právo sa ani len uchádzať o hlasy ľudu.

Nuž veru, za komunistov bolo v mnohom lepšie. Ak sme chceli cestovať vlakom do Bratislavy, dostali sme lístok do Bratislavy. A ak do Cífera len jednu zástavku, dostali sme lístok do Cífera a nie do Bratislavy - a to stálo len jednu korunu. Teraz je to cca 18 krát viac - teda o viac ako 1800% drahšie, no napriek tomu na Vás budú pozerať ako na parazita. Čože by teda chceli večne nasrdení železničiari? Že musia v práci pracovať? Že akosi zabúdajú slušne zdraviť a používať čarovné formulky "prosím a ďakujem". Pánom železničiarom prekáža, že prichádzajú o 10% bakšiš z vystavených lístkov vo vlaku, no súčasne tí istí železničiari doprajú bezplatnú dopravu pre celú svoju rodinu. A z čoho bude železnica žiť, až budú povolené homo a polygamné manželstvá...? A železničiari budú s celou republikou jedna veľká rodina s nárokom na bezplatnú dopravu ako zvýhodnenie železničiarskeho stavu?
Za komunistov bolo lepšie. Sviňu ste mohli nazvať sviňou, zlodeja zlodejom a chrapúňa chrapúňom. Komunisti sú stále pri moci. Len svini sa hovorí pán, komunistovi liberál, zlodejovi expert a chrapúňovi hovorca. Za komunistov sme veru nemuseli brať drogy preto, aby sme boli veselí a šťastní. Nie ako teraz.

piatok, 7. augusta 2015

Lucia Nicholsonová - politička alebo len ľudská hyena?

Lucia Nicholsonová je nová tvár v politike. Pôsobí v Národnej rade Slovenska, za stranu SaS od roku 2009. Na profile svojho blogu na Sme uvádza, že je stále zaskočená z toho, ak ju niekto nazve političkou. Po toľkých rokoch poberania odmien de facto za ničnerobenie akože inak z peňazí nás nás nás všetkých. Možno by sa jej zmysel pre realitu vrátil po zopár nevyplatených mesačných mzdách. Nevýrazná dobre platená dáma s chýbajúcim vzdelaním toho pre krajinu veľa neurobila. Zato vie, ako čeriť vody voličskej základne a zaujať bulvárnymi témami - všetko pre zaujatie pozornosti pred blížiacimi sa voľbami. Jej trendovou témou, ktorú používa ako výťah do pohodlného poslaneckého kresla, je pedofília - konkrétne pedofília jedného páchateľa, katolíckeho kňaza z Nevidzian.
Na blogovisku portálu Sme venovala k tejto téme hneď niekoľko článkov. Posledný včera, s názvom
Pedofil si môže vydýchnuť, Borci sa pos--li

Pred nimi to boli články 
Nicholsonová píše cirkevným hodnostárom
Pedofil na slobode nie je happyend
Pedofil patrí do ústavu, nie do kostola

Ak niekto očakáva, že tu budem volať po oslobodení akéhosi bezvýznamného kňaza spod obžaloby, mýli sa. 
Za vinu má nasledovať trest a ak je pravdou, že sa skutok stal, o primeranom treste má rozhodnúť nezávislý súd. Lucia Nicholsonová volá po situačnom rozhodnutí súdu, kedy na základe mediálnej hystérie v konkrétnom prípade by mal byť vynesený osobitý trest len preto, že si to praje akýsi poslanec s mizivou vyhliadkou dostať sa do parlamentu.
Pár mesiacov dozadu som bol obvinený z pedofílie aj ja - LGBT aktivistkou (sic!) Lukášom Kromkom postihnutým duševným ochorením - transsexualitou. Mladý muž namýšľajúci si, že je žena Zara, zmanipuloval debatu práve dotýkajúcu sa činu nevidzianskeho kňaza a ako zostrihanú a upravenú ju zavesil na svoj fcb ako dôkaz toho, že som pedofil. Neumožnil mi reagovať, dostal som ban. Na svoju obranu som napísal obranný text:  Zara Kromka -  žena, ktorú opantala nenávisť. Ako sa robí lživá goebelsovská propaganda dnes.
Prečo to píšem? Obvinenie z pedofílie sa stáva politickou zbraňou, ktorou sa už neobviňuje páchateľ, ale útočí sa na inštitúcie, svetonázor, súbor hodnôt, nevinných či oponentov režimu. Tieto praktiky nie sú objavom LGBT aktivistov, ani liberálov či podobnej marxistickej hávede. Desaťročia pred tým pán Goebels v snahe zdiskreditovať Cirkev a vnútiť spoločnosti tézy ateistickej ideológie národného socializmu. Citujem:


Podľa historika menom Hans Günter Hockerts, nacistická moc dlhodobo považovala katolícku Cirkev za svojho nepriateľa o lživo argumentovala tisícmi prípadmi vedenými proti kňazom a mníchom (v skutočnosti ich bolo 250 za roky 1936-1937) Na čele tohoto proticirkevného ťaženia bol nacistický ideológ Goebels, ktorý sa na adresu Cirkvi vyjadril : "ako plánovitém mravním ničení tisíců dětí a nemocných". Kněžstvo označil za "morální žumpu". ... „Denne sa objavujú nové prípady sexuálneho zneužívania detí veľkým počtom členov katolíckeho kléru. Bohužiaľ nie je možné hovoriť o jednotlivých prípadoch, ale o kolektívnej morálnej kríze, ktorú kultúrna história ľudstva nikdy pred tým nepoznala v tak desivej a znepokojujúcej dimenzii. Mnohí kňazi a rehoľníci sa priznali. Nie je pochýb o tom, že tisíce prípadov, ktoré boli oznámené spravodlivosti predstavujú len malý zlomok skutočnosti, pretože mnohí páchatelia boli chránení a a ich prípady ututlané hierarchiou.“Je to úvodník nejakého veľkého denníka z roku 2015? Nie: je to prejav zo dňa 28. mája 1937 od Josepha Goebbelsa (1897 - 1945), ministra propagandy Tretej ríše. Tento prejav, ktorý mal veľký ohlas v zahraničí, bol vyvrcholením kampane, ktorú začal nacistický režim s cieľom zdiskreditovať Katolícku cirkev.Zdroj: tu.

Praktiky gestapa si po skončení druhej svetovej vojny osvojili aj ďaľší budovatelia spoločnosti zdravého rozumu, ateisti v červených hábitoch - komunisti. V roku 1950 umučili katolíckeho kňaza Jiřího Toufara - (viac tu: Osudný advent: Kňaza ubili na smrť
  - doporučujem prečítať). Za smrť číhoštského farára pykal vyšetrovateľ Ladislav Mácha tak, že dostal stranícke napomenutie a prepustili ho z ministerstva vnútra (!!!!) Až v roku 1998, teda bezmála pol storočia po tom, ako kňaza umlátil, bola proti nemu vznesená obžaloba a súd ho poslal na päť rokov do väzenia. Aj tento trest mu však neskôr skrátili...

Pani Nicholsonová sa na svojom profile hlási k tzv. zdravému rozumu. Citujem: Lucia Nicholsonová verí v zdravý rozum.
Pani Nicholsonová verí, že verí v zdravý rozum a tí všetci naokolo s iným či len zľahka kritickým názorom zdravým rozumom nedisponujú. Pani Nicholsonová nielenže nedisponuje zdravým rozumom, ale zlyháva aj ako politička, aj ako profesionálka, a aj ako človek. Ako profesionálka pracujúca v oblasti ľudských práv vo Výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny (zdroj tu: tu) tým, že vytvára klímu nenávisti voči pedofilom podnecovaním k ich prenasledovaniu a izolácii napriek tomu, že podobne ako homosexuálne postihnutí ľudia sú pevnou súčasťou spoločnosti a zasluhujú si rovnako pomoc spoločnosti a začlenenie do verejného života. Pedofil je človek s právom na dôstojný život a akceptáciu spoločnosťou. Pedofil si svoj handikep nevyberá, podobne ako homosexuál, žije so svojou sexualitou a je odsúdený na sebaovládanie. Každý pedofil, aj ten so záznamom v registri trestov, musí poznať mantinely správania a dôsledkov. Spoločnosť tieto mantinely vytvára nie preto, aby občanom život sťažovala, ale preto, aby spoločnosť redefiníciou antropologických pojmov neskĺzla do chaosu, rozvratu, bezvládia a anarchie. Ako politička zlyháva Lucia Nicholsonová v tom, že prípad nevidzianskeho kňaza využíva na propagáciu svojej osoby, spochybňuje právne autority štátu suterénnym slovníkom a buduje svoj imidž na osobnej tragédii nevidzianskeho kňaza a rodiny obete jeho konania. Pani Nicholsonová svojou zaujatosťou, vulgárnosťou zachádzajúcou do sotva kontrolovanej zúrivosti zlyháva aj ako človek. Nuž naozaj mám pochybnosti, kto skôr patrí do ústavu, či pedofil alebo pani poslankyňa za SaS.




Náročky som si prešiel blog zmieňovanej dámy. Sústredil som sa na články o pedofílii a hľadal som poctivo. Okrem prípadu kňaza z Nevidzian jej za zmienku nestojí žiadny z viac ako 500 prípadov pedofílie riešených orgánmi činných v trestnom konaní v našej krajine za rok. Len pred pár týždňami súd rozhodol v prípade iného pedofila, učiteľa, matematika a autora učebníc o matematike, 75 ročného Milana Maxiána. Za pokračujúce sexuálne zneužívanie detí, ohrozovanie mravnej výchovy, navádzanie na sex a prostitúciu a platenie za sex deťom dostal na prvom pojednávaní trest tri roky s podmienečným odkladom na 5 rokov. Treba pripomenúť, že dotyčný pán má za sebou už viacero obvinení, na rozdiel od nevidzianskeho kňaza. V roku 2007, teda v čase, keď už pani Nicholsonová bola politicky aktívna, bol za sexuálne zneužívanie pán Milan Maxián odsúdený - opäť podmienečne na 2 roky. Lucia Nicholsonová vtedy mlčala a rovnako mlčí aj dnes, keď Milan Maxián po intervencii prokurátora, za pokračujúce sexuálne zneužívanie, priamo za sex s deťmi, nielen pár smsiek a bozk na pery ako v prípade kňaza z Nevidzian, dostal trest viete aký? Dva roky. Za dobré správanie tak bude budúce leto možno súložiť aj s vašimi žiačikmi. Nicholsonová mlčí.
Kňaz z Nevidzian je odsúdený na podmienku. Lucia Nicholsonová a podobné politické prepelice, ako napr. Beňová aj Fľašíková a celé spektrum dúhových ľudskoprávnych aktivistov (sic!) majú možnosť napadnúť verdikt ako občania. Neurobia tak - ide im len o pretŕčanie sa pred verejnosťou v záujme získavania politického imidžu. Je mi z vás na zvracanie, dámy...

Pani Nicholsonová sa pasuje do pozície vševediacej odborníčky na všetko, keď sa dožaduje trestu na 7 až 12 rokov pre kňaza z Nevidzian a vymenúva - opakovane pomocou kláves CTRL+C a CTRL+V aj konkrétne paragrafy. Na prípady iných pedofilov si nespomenie, napríklad na trest pre Milana Maxiána za neporovnateľne nebezpečnejšie konanie. Má byť snáď pedofilná homosexualita prehliadaná? Porovnajme si to s iným prípadom, ktorý skončil tiež s podmienkou. Pred tromi rokmi istý Vladimír sexuálne zneužil 14 ročné dievčatko. Išlo rovnako o pokračujúci trestný čin pedofílie a viete, aký bol trest? Dva roky s podmienečným odkladom na 5 rokov. To dievčatko sa po sexuálnom útoku Vladimíra stalo matkou. Aj vtedy Nicholsonová mlčala. Zdroj tu.


Čo robí Nicholsonová zle?


Za prvé, Nicholsonová usiluje o vynášanie situačného rozsudku v mediálne známej kauze. Podobné a aj nebezpečnejšie skutky delikventov prehliada.
Za druhé - neusiluje o revíziu trestného zákona v súvisiacich paragrafoch mravnostnej kriminality, ktorá by bola platná všeobecne - a zdôrazním, že aj pre homosexuálov.
Za tretie - problém nerieši v spolupráci so sexuológmi a odborníkmi vyznajúcimi sa v problematike. Jednoducho pani poslankyňa tliacha.
Za štvrté - démonizuje pedofilov. Napriek tomu, že pedofília a homosexualita sú v mnohom ako jednovaječné dvojčatá. majú veľa spoločného. Čo by ste urobili, pani Nicholsonová, ak by vaše dieťa bolo pedofilom? Zatvorili by ste ho do ústavu alebo rovno upálili na hranici za spevu lgbt-piesní?
Za piate - páchateľ, nech by sa dopustil akéhokoľvek skutku, musí byť vnímaný spoločnosťou ako človek, ľudská bytosť, ktorá má opätovnú šancu na zaradenie do spoločnosti. Tu Nicholsonová zlyháva absolútne. Pôsobí na mňa dojmom dúhovej inkvizície schopnej vraždiť a zabíjať v mene liberalizmu každého s iným názorom.
Za šiestej - s pobúrením uvádza, že nevidziansky kňaz bol odsúdený tak, že trest strávi na slobode. Nuž pani Nicholsonová, odsúdený si svoj trest odpyká v hospici. Ak nepoznáte rozdiel medzi slovom sloboda, väznica a detský hospic, tak nejaký navštívte.
Za siedme - Nicholsonová volá po treste ako forme pomsty, ktorá nemá mať podobu výchovného účinku, ale len podobu zadosťučinenia pre rodinu obete. Som snáď jediný, komu pri čítaní slov pani poslankyne behá mráz po chrbte a spomenie si na dav moslimov podrezávajúci hrdlá kresťanom len preto, že sú iní?

A táto dáma pracuje vo výbore pre ľudské práva! Aké hanebné, aké smutné, aké tragické.


A čo robí Nicholsonová dobre?

Je dobre, že je v SaS. Je dobre, že je v spoločnosti marxistickej extrémistky Romany Schlesingerovej nazývajúcej Krista sadomasochistom. Je dobre, že je v spoločnosti Richarda Sulíka, ktorý spochybňuje hodnotu ľudského života a predvádza sa v tričku s vulgárnym nápisom "Jebem na Alianciu za rodinu". Tú AzR, ktorú tvoria desiatky organizácií pomáhajúci ľuďom v núdzi . Aj deťom zomierajúcim na "slobode". 
(Ku cti Riša Sulíka ale patrí skutočnosť, že sa za to hanebné tričko ospravedlnil).

Pani Nicholsonová, vy nieste u mňa politička, ani profesionálka, ani človek. Vy ste u mňa klesli na ľudskú hyenu zneužívajúcu ľudskú tragédiu človeka, páchateľa, a obete a jej rodiny na budovanie si politickej kariéry. Prosím, zostaňte v politike, zostaňte v SaS. Naozaj ste v dobrej spoločnosti. Už tam chýba len strýčko Weisenbacher.






P.S. : Cieľom článku nie je zľahčovať trestný čin nevidzianskeho kňaza.
P.S.2. : Aktualita z 5.augusta 2015: Úrad vlády SR odmietol podporiť zriadenie azylového domu pre ženy katolíckou cirkvou preto, lebo RKC odmieta niektoré body Istanbulského dohovoru. Všimne si tento politický hyenizmus pani liberálka Nicholsonová? O čo sa stavíme, že pani poslankyňa má záujem o násilie páchané na deťoch a ženách iba vtedy, ak jej prináša politický benefit? Viac tu: Kauza: Katolícka charita chcela pomáhať týraným ženám. Nemôže. Napriek ústavne deklarovanej neviazanosti nášho štátu na žiadnu ideológiu, SR sa naviazala na sexuálny socializmus s marxistickými koreňmi (podobne ako za vlády ateistu a formálneho kresťana Hitlera na národný socializmus)

Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk: Aktualizácia o 15.37 - článok administrátori stiahli z ponuky na Vybrali sme. Je však opäť dostupný na hlasovanie tu: Pedofília v Cirkvi a Nicholsonová - niečo tu smrdí. - na konci článku.

utorok, 21. júla 2015

10 dôvodov, prečo nevoliť Chmelára

alebo
Prečo Chmelár do politiky nepatrí.



Pred viac ako 60 rokmi predniesol kresťanský kazateľ Martin Luther King mladší vetu "I have a dream.  Mal som sen. Táto veta sa stala rétorickou ikonou, označujúcou boj za slobodu slova, práva pre všetkých a rovnosť pred zákonom. Aký SEN  má protikresťanský aktivista a marxista Chmelár, si môžeme dokresliť na základe jeho rozsiahleho blogerského diela, vyhlásení a videí.


1. Kto sleduje blogosféru, tak mi určite/snáď dá za pravdu, že Eduard Chmelár je mimoriadne plodný a rozhľadený bloger. Tento pán v stredných rokoch s mesianistickým komplexom sa pasoval do pozície odborníka na všetko. Na jednej strane vedomostný rozsah, no na druhej strane analytická katastrofa. Eduard Chmelár si dlhoročne buduje imidž všeobecne obľúbeného človeka - na svojom fcb sa rád pýši spoločnými fotografiami s prominentami spoločenského a politického života. Táto jeho aktivita však podsúva podprahové posolstvo: "Aha, aký som dobrý!" No Chmelár v skutočnosti nie je ani dobrý ani obľúbený. To jeho prezentovanie je na úrovni turistu odfoteného pre Eifelovke s rovnakom nevysloveným odkazom : "Tu (aj tam...) som bol, tu aj tam som ja... "

2. Eduard Chmelár má rád diskusie, kde mu diskutéri ako poslušné psy lížu päty a kňučia na jeho slávu. Oponentov svojho jedine správneho názoru bez milosti zabanuje. Chmelár preto odišiel z portálov, kde je sloboda diskusie. Neznesie ju.


3. Eduard Chmelár sa teda - v nadväznosti na vstup do politiky - v duchu politicky korektného správania rozhodol odstúpiť z funkcie rektora. Je to zaiste správne rozhodnutie v súlade s politickou kultúrou. No toto rozhodnutie vnímam ako odporný politický kalkul. Keď pred pár mesiacmi buvlárne médiá usvedčili pána rektora z profesionálneho zlyhania tým, že dokázali Chmelárovi sex so žiačkou, ktorú vyučoval, nepovažoval za vhodné v súlade s politickou kultúrou z funkcie rektora odstúpiť. Eduard Chmelár sa za svoje správanie ospravedlnil - tak trošku som na sekundu uveril, že s tým Chmelárom nie je to ešte stratené a raz z neho niečo môže byť - no nasledovalo vytriezvenie. Podráždený Chmelár sa začal vyhrážať médiám súdno-právnymi procesmi. Vraj nie je vereným činiteľom a vraj sa nemajú do jeho súkromia čo starať. Nuž vysoko sa mi obočie povytiahlo. Sex učiteľa so žiačkou je rovnakým profesionálnym zlyhaním ako sex psychiatra s pacientkou alebo vyšetrovateľa s podozrivou osobou. Konflikt záujmov však pre Chmelára nebol dostatočným dôvodom na odstúpenie z postu rektora.
Zdroj:  Sex na škole nie je problém


4. Eduard Chmelár je viacnásobný politický skrachovanec. Po fiasku strany 99%, ktorú spoluzakladal spolu s Jurajom Mesíkom (súčasným sexuálnym partnerom Oľgy Pietruchovej), a ktorá mala byť ľavicovou politickou stranou chudobných Slovenska, dal verejný sľub, že sa do politiky už nevráti a svoje miesto vidí v treťom sektore. Dnes si už málokto spomenie na jeho snahu dostať sa do politiky ideologickou obkľukou cez zelených podvodníkov. V roku 2009 sa ako druhý muž na kandidátke Strany zelených pokúsil dostať do Europarlamentu. Dôkaz tu: https://volimzelenych.wordpress.com/tag/edo-chmelar/
Všimnite si tú vybranú spoločnosť: Pietruchová, slečna Hanka Fábryová, Mesík, Pietruchová... Všetko spriaznené duše svätej cirkvi (IĽP) najsvätejšieho Petra Weisenbachera, známeho to ľavicového marxistického extrémistu.
Revolučné časy roku 1989 boli obdobím pre rôzne kariérychtivé kreatúrky. Príležitosť priala pripraveným, ktorí zacítili vôňu moci - medzi nimi sa zjavil aj Chmelár. No ani tu neobstál a tak po krátkom rozžiarení pohasol a z VPN odišiel svinským krokom.

5. Neviem, čo užitočné urobil pre túto krajinu Chmelár. Osobne si myslím, že do politiky by nemali vstupovať ľudia preto, že chcú niečo pre krajinu urobiť, ale preto, že už niečo urobiť pre túto krajinu dokázali. Po Chmelárovi nie je ani len tehlový múrik. Iba spústa napísaného textu, z veľkej časti protirečivých taľafatiek plných nenávisti písaných s podliatymi očami a s ťažko ovládanou zúrivosťou.

6. V časoch počiatku nepokojov v Sýrii vyzýval na podporu sýrskej opozície a na zvrhnutie legitímnej tamojšej vlády (lebo nespĺňala kritéria odkazu Veľkej francúzskej revolúcie). Zo sýrskej opozície sa vytvoril Islamský štát a ten by dnes podporoval iba šialenec. V časoch nepokojov v Turecku rovnako vyzýval na  podporu tureckej opozície prehliadajúc, že tá veru sýrsku opozíciu nepodporuje, ba práve naopak, vystríha pred ňou a podporuje Sýrsku vládu. Nekonzistentný postoj Chmelára ho tak usvedčuje z diletantizmu - chcete mať takého diletenta v parlamente?

7. Je všeobecne známe, že Chmelár je marxista ako repa. No menej je známe učenie Marxa. Marx vo svojom diele Manifest komunistickej strany, (slovo KOMUNISTICKEJ pre istotu zadupľujem a zvýrazním), volá po zničení rodiny. Eduard Chmelár na svojom blogu na blogspote sa vyjadruje aj k téme rodiny v článku s priam neuveriteľným nadpisom a ešte šokujúcejším obsahom:  Rodina ako najvyššia hodnota je nemorálna priorita. K článku samozrejme je aj diskusia - precízne moderovaná, rozumejte cenzúrovaná. Eduard Chmelár sa tak hodnotovo pridal na stranu komunistov a ich ľavicových a prekvapivo aj pravicových pohrobkov. Volá po zničení rodiny a neúčasti v referende o zadefinovaní základných antropologických pojmov, na ktorých stojí vyspelá európska civilizácia. Chmelár tak robí z dôvodov ideologických, Sulík ekonomických - zničenie rodiny totiž maximalizuje zisky otrokárskeho systému dnes ľúbivo nazývaného tržný systém.

8. Chmelár dlhodobo má dobré vzťahy s ultraľavicou scénou. Pôsobí na portále Petra Weisenbachera, ktorého tento všetkému sa vyjadrujúci pán politológ nikdy nepranieroval za jeho urážlivé výroky voči zakladateľke nadácie Liga proti rakovine, za jeho vytunelovanie slovenskej pobočky AI, za jeho výzvy na vojnu proti kresťanom. Chmelár nepotrebuje za vhodné odsúdiť sexualizáciu detí, promiskutné správanie, nadšené potlesky Pietruchovej k pochodovaniu pedofilov na pražskom prajde či hrubé urážanie účastníkov Pochodu za život v Košiciach. Nemá problém ísť s týmito ľuďmi do straníckeho tímu. Chmelár sa ospravedlňuje komunite sekundárnych homosexuálov za urážlivé prejavy na ich adresu, no urážlivé prejavy na adresu predstaviteľov Katolíckej cirkvi a kresťanov všeobecne neodsúdi. Čo na tom, že inštitúcie práva našej krajiny vyniesli rozsudky dokazujuúce, že tími diskriminovanými boli práve AzR a kresťanskí aktivisti. Z pohľadu idelogického beľma pána Chmelára nehodné zmienky.


9. Keď vstupovalo Slovensko do EU, hovorilo sa o EU ako o spoločenstve suverénnych štátov, ktoré časť svojich právomocí delegujú na nadnárodné inštitúcie znásobujúce efektivitu. Ján Čarnogurský krátko po udalostiach v roku 1989 hovorí o samostanej hviezdičke na vlajke EU reprezentujúcej Slovensko. Po rokoch sa tento ideál spoločenstva samostatných štátov podvodom prehliada a vnucuje sa ideál unitárneho štátu - akýchsi "európskych spojených štátov". Stúpencom myšlienky federalizácie Európskej únie je aj pán Chmelár - dôkaz tu: Eduard Chmelár: Chceme federálnu Európu
Požiadavka na federalizáciu Európskej únie je pošliapaním túžby obyvateľov jednotlivých štátov tvoriacich EU - nemá oporu v referende. Ale je marxistickým ideálom ľavičiarov, vnútenie ktorého považujú za tak žiadúce, že mu v ceste nesmie stáť ani vôľa obyvateľov EU. Ideologické konštrukty prameniace v Manifeste komunistickej strany tak sú priamym ohrozením slobody v EU.

10. Eduard Chmelár sa rád necháva počuť, že je proti nadprávam a benefitom politických a ekonomických špičiek. No sám sa na svojom fcb chváli fotkami z pre bežného turistu neprístupných tatranských území. Do oblastí, kde by mali vstupovať len prírodovedci, záchranári alebo odborníci, on, de facto nikto a laik na úrovni turistu, pozýva svojich najlepších kamarátov na tatranské safari a teší sa, ako vyplašili rodinku medveďov. Toto elitárstvo tu už (nie)raz bolo a vždy bolo tŕňom v oku obyvateľsľtva. Ak by bol Chmelár naozaj hovorcom 99% obyvateľstva, ostro by proti takémuto správaniu 1% elity protestoval. On to však nerobí, práve naopak, upláca takýmito benefitmi tých "lepších" ako feudáli si zaväzovali lénami svojich vyvolených. Elitárstvo a klientelizmus ako z učebnice.
Dôkaz tu.


Eduard Chmelár nám prichádza so svojimi snami. Na rozdiel od sna kresťana Martina Luthera Kinga mladšieho však jeho sny sú v rozpore s ideálmi a hodnotami kresťanstva, na ktorých stojí vyspelá západná civilizácia. Tá civilizácia, ktorej priestor bol zadefinovaný najvzdialenejšími katedrálimi Rímsko-katolíckej cirkvi. Chmelár podobne ako Goebels je zdatný rečník, dokáže povedať to, čo ľudia chcú počuť a vnútiť im to, čo chce pán Chmelár, aby si ľudia mysleli. Podobne ako fašistický ateista Mussolini  či socialista Hitler uchádza sa o priazeň väčšinového kresťanského obyvateľstva naoko ľúbivými vyhláseniami o jeho obdive k pápežovi Františkovi (napr.: Tento chlapík sa mi začína naozaj páčiť). No v skutočnosti náklonnosť Chmelára ku kresťanstvu je rovnako teatrálna. Ateista Ján Parada takéto správanie trefne popisuje na mienkotvornom a vzácne necenzurovanom portále slovenských tzv. sekulárnych humanistov Humanisti.sk


(Mussolini) bol ten typ ateistu, ktorý si osobne nemyslel, že existuje nejaký boh, ale uvedomoval si silu náboženstva. A využíval, či lepšie zneužíval náboženské cítenie ľudí vo svoj prospech, vo svojej túžbe po moci.

Ďakujem, sen Eduard Chmelára má nepresvedčil.


Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk: http://vybrali.sme.sk/c/10-dovodov-preco-nevolit-Chmelara/