pondelok, 29. júna 2015

Tiso a Kiska. Alebo keď sa bratia nestretnú v čase.

Článok venujem militantnému ateistovi Tomášovi Búranovi a správcovi portálu tzv. sekulárnych humanistov Humanisti.sk Jánovi Paradovi - na zamyslenie sa nad podobnosťou nacizmu, liberalizmu a sekulárneho humanizmu so žiadosťou o pouvažovanie nad dôsledkami.


Zdroj: Wikipédia


Jozef Tiso - humanista alebo darebák? 

Čo by ste robili inak na jeho mieste?


Opatrnosť, nedôvera, potreba spochybňovať nespochybniteľné. Stáva sa mi to vždy, keď mi ktosi predkladá predžuvanú tému ako nespochybniteľnú. Je to ako reflex. Získaný skúsenosťami. Ak vám ktosi vnucuje nevyvrátiteľnú pravdu o vine kohosi, buď ju slepo prijmete alebo zariskujete s vedomím, že budete čeliť útoku demagóga. Zatnem teda do živého:


Jozef Tiso - humanista alebo darebák?


S témou Slovenského štátu sa za čias, kedy si ateisti mysleli, že pojedli všetku múdrosť sveta a tvrdili, že boh neexistuje, lebo vraj veda to dokázala a teória Veľkého tresku bola považovaná za náboženskú propagandu ohrozujúca vedecký ateizmus, spájalo ako čarovný šém slovo klerofašizmus. Medzinárodne uznaný Slovenský štát mal titul takzvaný. A prezident Tiso bol vykresľovaný ako zločinec a darebák. Na zlosť všetkých pestrofarebných demokratov vynechám tieto mantry z učebníc dejepisu pre deti a mládež ako aj populistických prejavov politikov snažiacich sa nájsť zaľúbenie v pohľadoch europotentátov. Vynechám slovo klerofašizmus na zlosť všetkým, ktorých znalosti dejín sú prepísané týmto slovom ako zakázané texty slovným spojením "Prísne tajné!" Nechcem sa venovať nekonečným historickým dišputám o krivdách na všetkých všetkými.


Čo by ste robili vy na mieste pána prezidenta Tisa?


Skôr, než budete pokračovať v čítaní týchto riadkov, pokúste sa vo svojom vnútri zodpovedať tú otázku. Nechajte vplávať myšlienky bez obáv, že vás za ne vyhodia z práce a pripusťte, na okamih, aké by to bolo byť Tisom v čase rokov vojnových. Mať zodpovednosť za ľud, ktorému slúžite, čeliť moderizmu západnej Európy ako aj hrozbám vtedajšieho sveta.


Dvadsiate až štyridsiate roky minulého storočia prinášajú svetovú hrozbu z Ruska, po novom zo ZSSR. Hrôzy, ktoré prinášajú vtedajšie médiá, pošta, utečenci a svedkovia, sú strašnejšie, než si do tých čias vedel predstaviť pospolitý ľud. Hladomor, násilná kolektivizácia, dechristianizácia, búranie kostolov, ateizácia, presídľovanie a skok od feudalizmu ku socializmu prináša marxistickú diktatúru vrátane redefinície manželstva (doporučujem kliknúť). Komunistické myšlienky ohrozovali súkromné vlastníctvo najbohatších aj v západnej vyspelej Európe do takej miery, že priemyselníci v obave o boľševizáciu spoločnosti podporujú nástup pána Hitlera k moci. V Nemecku vzniká národný socializmus ako odpoveď na hospodársku, finančnú, politickú a morálnu krízu, inštitucionalizuje sa homosexuálne hnutie, sekularizuje sa spoločnosť. Myšlienky marx-leninizmu majú vplyv aj na masy proletariátu. Rusko sa stáva nepriateľom číslo jeden - ako dnes. Rusko sa stáva cieľom pochodu na východ za surovinami - podobne ako dnes. Priemysel potrebuje suroviny a nepotrebuje sociálne experimenty zvyšujúce nároky robotníkov. V neznesiteľných podmienkach robotníckej triedy sa šíria komunistické myšlienky. V tomto nebezpečnom kokteily vznikajú strategické rozhodnutia - rovnako ako dnes. Hitler sa dostáva k moci v relatívne slobodných voľbách. Posledné slobodné voľby pred Druhou svetovou vojnou sa konali v roku 1933, vtedy ešte vo Vajmarskej republike a víťazom sa stáva NSDAP. Na druhom mieste skončila Sociálna demokratická strana - (18,3%) a na treťom ateistická strana - Komunistická strana Nemecka (12,3%). Nacizmu dnešní militantní ateisti tak radi dávajú nálepku - kresťanský. Aký ale bol skutočný volebný zisk kresťanov? Kresťansko-sociálna strana (CSVD) získala "až" 1% hlasov. Hovoriť teda o klerofašizme nebude až tak - nech židovskí priatelia odpustia - kóšer. Ani národniari Nemecka, teda Nemecká ľudová strana nezískala významnejšiu podporu obyvateľstva - len 1,1%. S trochou nadsázky v Nemecku v roku 1933 vyhrali "ficovoliči", KDH a SNS prepadlo. Ak nájdete odvahu v hľadaní týchto paralel pokračovať, neujde vám podobnosť politických preferencií tej doby a dneška.
Z "Ameriky" prichádzajú do vyspelej západnej Európy nové náboženské protestantské sekty - podobne ako dnes - ktoré svojou agresívnou teológiou vyrušovali verejnosť. Svedkovia jehovovi prichádzajú s tézami o nenosení zbrane, odmietaní vojenskej služby, odmietaní chirurgických úkonov ako aj úkonov zachraňujúcich život. Hitler bojuje proti alkoholizmu, drogám, propaguje zdravý životný štýl (sám bol abstinent a vegetarián). Podobné trendy sú v móde predsa aj dnes. Adolf Hitler robí skutočnú sociálnu politiku a ľud ho miluje. Nebojte sa týchto slov. Zvyšuje sa životná úroveň. Podobne ako liberáli dneška opásaní do dúhového kimona má dobré vzťahy s homosexuálmi. Zakladateľmi nacizmu sú z veľkej časti práve urastení homosexuálni muži drsňáckeho vzhľadu a predsedom Robotníckej strany je kto iný ako Röhm.
(doporučujem kliknúť). V roku 1921 sa stáva Hitler predsedom Robotníckej strany a premenováva ju na NSDAP. Jeho blízkym spolupracovníkom je práve Röhm. V knihe Vzostup a pád Tretej ríše sa dočítame, citujem:

"...že Röhm byl „zavalitý voják s prasečíma očkama a býčí šíjí … a, jako mnoho prvních nacistů, homosexuál.“
Hitler bol teda viac ako závislý na svojom predchodcovi a kamrátovi Röhmovi. Sám Hitler trpel sexuálnou úchylkou - vzrušovali ho exkrementy. Dnes by sme ho mohli - slovníkom dnešnej doby - zaradiť ku queer komunite.
Adolfa Hitlera by v tej dobe, ak by žila, volila zrejme aj naša známa riaditeľka výboru pre rodovú rovnosť. Nemusíme ju menovať. Oľga Pietruchová tiež z hĺbky duše pohŕda bismarkovým trojitým "k" - kinder, kirchen, kitchen. Pán Hitler otvára armádu aj pre dámy, legalizuje potraty a antikoncepciu - iste, potraty sú len pre menej cenné slovanské národy -, pre duševne chorých prichádza program eutanázií a nútených sterilizácií. Behá vám z toho čítania mráz po chrbte? Predseda strany SOĽ a organizátor petície za odluku pán kapitalista so srdcom na ľavej strane Štefan Sládeček nie tak dávno navrhoval nútené sterlizácie pre nezamestaných aj u nás. To, čo nechcú čítať (dnešní poblúdení pravičiari neznalí súvislostí) je skutočnosť, že SaS plní sny nacistov a napĺňa ich ciele do bodky - práve v ľavicových témach eutanázií, odluky a potratov. Čo myslíte, komu by dal dnes Hitler svoj hlas ak nie Sulíkovi?
Adolf Hitler v snahe obmedziť vplyv cirkví (aké podobné s dnešnými liberálmi a sekulárnymi humanistami) zavádza odluku. Médiá denno-denne prinášajú správy o pedofilných aférach v klére - po vojne sa nájdu dokumenty potvrdzujúce, že šlo o propagandu Goebelsa. Nič vám to nepripomína? Zo škôl sú odstraňované kríže, je zakázaná podstatná časť náboženskej tlače.
Zo zaostalého východu sa valí pohroma - komunizmus. Z vyspelého západu sa valí pohroma - nacizmus.  Vráťme sa teraz k pôvodnej otázke:

 Predstavte si, že ste Tiso. 


Kam v tých osudných rokoch geopoliticky nasmerujete štát? Ako sa budete správať?
V roku 1939 získal slovenský národ akú-takú slobodu a samostatnosť. Pravdou je, že výmenou za mier stráca značnú časť územia. Je tiež pravdou, že druhú svetovú vojnu Slovensko obskákalo relatívne pokojne, najmä čo sa týkalo Bratislavy - akokeby vojna našu krajinu len míňala. V roku 2004 Slovensko stráca svoju samostatnosť a stáva sa protektorátom EU. Jeho zvrchovanosť zaniká. Po celonárodnej propagande a politickej zhode všetkých politických strán vstup podporili občania v referende. Pripomeňme si, že referendum bolo platné len tesne 52% hlasov. Kým Slovensko muselo splniť náročné politické a ekonomické požiadavky, na Ukrajinu sa nekladú takmer žiadne požiadavky - okrem nutnosti zachovať pre EU gigantické ložiská kvalitného čierneho uhlia v Donbase.
Slovensko krátko po osamostnení sa stáva členom agresívneho vojenského zoskupenia. Napriek odkazu Nežnej revolúcie, že si Slovensko zachová neutralitu. Vojaci NATO sú nám predkladaní ako mierotvorcovia podobne, ako za Slovenského štátu boli takto prezentovaní vojaci priateľského nemeckého národa.
Nemecká vláda finančne podporuje hospodársky rozvoj Slovenského štátu. Jej zásluhou je vybudovaná moderná železničná trať zo západu na východ. Vtedy ešte nikto netušil, že bude slúžiť na tranzit wehrmachtu... Modernú železnicu potrebujeme aj dnes a niet divu, že nám EU tak štedro na ňu prispieva. Vojaci NATO sa chcú tiež voziť ako tí z wehrmachtu...


Čo by ste robili, keby ste boli slovenským prezidentom? Tisom vtedy a Kiskom dnes?

 V prípade prezidneta Tisa máme historickú skúsenosť. V prípade Kisku by sme mali z historickej skúsenosti čerpať. Lebo slovami klasika: Kto sa nepoučí na dejinách, musí si ich zopakovať.
Prezident Tiso bol a zostáva najbľúbenejším a najváženejším prezidentom, akého sme kedy mali. Nepíšem to preto, že by som ho chcel glorifikovať. Píšem to preto, aby som poukázal na to, akých slabých prezidentov sme mali od čias Slovenského štátu. To nie je vina Tisa. To je len smutná štatistika. Prezident Kiska sa rozhodol robiť pre západ ľúbivú politiku. Podobne ako Fico chce byť dobrý politik. V očiach verejnosti a servilný voči spoločensky akceptovaným hyenám. Škoda, že viac ľúbivý pre západ ako zásadový pre pravdu.
Dnes sa píše rok 1935, alebo už1940...? Rok 1941, konkrétne noc z 21.júna na 22.júna nás zrejme ešte len čaká. Že sa akosi zabudlo pripomínať si prepadnutie ZSSR vojskami prababičky dnešnej EU.

Zdroj: internet, autor


°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

Autor článku pochádza z rodiny, ktorej sa bytostne dotkla realita koncentračných táborov. Článok nie je glorifikáciou Jozefa Tisa, Slovenského štátu ani nacizmu. Je úvahou v súlade so slobodou slova podnecujúcou a pestujúcou v čitateľovi zmysel pre hľadanie súvislostí.

Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk tu: http://vybrali.sme.sk/c/Tiso-Kiska-Alebo-ked-sa-bratia-nestretnu-v-case/

1 komentár:

  1. ...Svedectvo veľmi citlivý organizácie, ocenil som včasnosť mojom prípade a vážnosť, s ktorou bola vec zaobchádzať (pozri: listinné dôkazy na podporu svojej žiadosti). Nekonečné byrokracie alebo oneskorenie vo vzťahu k dohode o financovaní. Dôvery medzi veriteľom a zákazníkom. Takže odporúčam ľuďom, ktorým banky nemajú sa nimi riadiť. kontaktuje svoj mail: leliofrediano@gmail.com

    OdpovedaťOdstrániť